Akryl

Moje návraty ku štetcu boli v objavovaní nového prístupu, technológií materiálov, myšlienok, v čom som mal generačnú časovú prestávku. Núkali sa mi vodou riediteľné farby, akrylky. Vyskúšam a reku hodia sa na ala prima do prírody. Nový ľahúčky stojan, skladacia stolička, akrylky v úhľadnej krabici, štetce tvrdé, mäkké, tenké, hrubé, guľáče, ploché, aj špičky, paletka, mištičky, handričky a už som vytešený vyrazil do okolia mesta. Už som mal vyhliadnuté lokality, kde podvečer pekne svetlo a tieň vykreslí krajinu, už len počasie aby bolo fotogenické.

Deň „D“, takže všetko do batohu, palička do ruky a išlo sa. Pri mojich obmedzených telesných schopnostiach vlastne nebolo tak jednoduché rozložiť sa a ani nájsť si voľajaké miestečko, čo by spĺňalo výtvarné predstavy a umožnilo, aké-také pohodlie pre človeka s telesným obmedzením. Našiel som niečo trocha rovinatého na akejsi zarastenej poľnej ceste. Fajn. Rozložil trojnožku uložil na ňu rám s plátnom, pripravený užívať si výtvarného blaha.

Silnejší nápor vetra a už som nevyberavými slovami pomenoval mierny až čerstvý, severný košický vietor. Následne zabodávanie nožičiek do tvrdej zeme a ich obloženie skúpo sa vyskytujúcimi kameňmi, mi pomaly nahlodávalo vedomie, či takto vyzerá práca v plenéri. To som ešte netušil, čo bude nasledovať. Keď som ako-tak stabilizoval hoci len to malé plátno na subtílnej hliníkovej konštrukcii stojana a to celé na zemskom povrchu, čo ani za svet nebol ani trochu rovinatý, mala konečne nastať tá blaživá etapa tohto výtvarného podujatia. Maľovať a vznášať sa štetcom nad dolinou, kochať sa nádherným teplým poobedňajškom až podvečerom. Škovránky, skrotený vetríček, baránky naháňajúce sa na skvostnej oblohe a JA s plátnom, pripraveným prijať moje myšlienky.

Mala.

"Akrylky budú fajn, budú pomerne rýchlo schnúť a tak naplním svoje predsavzatie namaľovať košické okolie na jedno sedenie." Myšlienka vcelku vábivá.

Po otvorení farieb ma farebná škála túb vôbec nenadchla, boli to ostré, krikľavé tóny, plagátovky, kde som márne hľadal aspoň približne tie, ktoré považujem za základ v oleji. Nuž, ale nové materiály, nové výzvy a poznania, myslel som si. Tak som miešal a miešal a výsledkom boli rozpatlané a spotrebované, zakalené, kávové farby. Nedobre. Skúšam na plátne. Farba však na štetci zázrakom vyschla a namiesto vláčneho ťahu to bolo vytieranie suchého štetca. Hoci plátno bolo šepsované aj dodatočne a nesavé, akrylové. Takže riedim. To zas farba vykvapkávala, silne pripomínala akvarel, až mi stekala po plátne. Keď na plátne pribúdali pokusné šmuhy, namiesto ťahov, už som vedel, že obraz nebude. A až keď úmerne na ňom pribúdali mušky a všeličo, čo lietalo z lúky a všeličo lietavé, skákavé a bodavé, čo si zvolilo moju hlavu za plochu hodnú skúmania, moja trpezlivosť sa skončila.

Ostal som verný olejkám.