Akryl

Moje návraty ku štetcu boli v objavovaní nového prístupu, technológií materiálov, myšlienok, v čom som mal generačnú časovú prestávku. Núkali sa mi vodou riediteľné farby, akrylky. Vyskúšam a reku hodia sa na ala prima do prírody. Nový ľahúčky stojan, skladacia stolička, akrylky v úhľadnej krabici, štetce tvrdé, mäkké, tenké, hrubé, guľáče, ploché, aj špičky, paletka, mištičky, handričky a už som vytešený vyrazil do okolia mesta. Už som mal vyhliadnuté lokality, kde podvečer pekne svetlo a tieň vykreslí krajinu, už len počasie aby bolo fotogenické.

Deň „D“, takže všetko do batohu, palička do ruky a išlo sa. Pri mojich obmedzených telesných schopnostiach vlastne nebolo tak jednoduché rozložiť sa a ani nájsť si voľajaké miestečko, čo by spĺňalo výtvarné predstavy a umožnilo, aké-také pohodlie pre človeka s telesným obmedzením. Našiel som niečo trocha rovinatého na akejsi zarastenej poľnej ceste. Fajn. Rozložil trojnožku uložil na ňu rám s plátnom, pripravený užívať si výtvarného blaha.

Silnejší nápor vetra a už som nevyberavými slovami pomenoval mierny až čerstvý, severný košický vietor. Následne zabodávanie nožičiek do tvrdej zeme a ich obloženie skúpo sa vyskytujúcimi kameňmi, mi pomaly nahlodávalo vedomie, či takto vyzerá práca v plenéri. To som ešte netušil, čo bude nasledovať. Keď som ako-tak stabilizoval hoci len to malé plátno na subtílnej hliníkovej konštrukcii stojana a to celé na zemskom povrchu, čo ani za svet nebol ani trochu rovinatý, mala konečne nastať tá blaživá etapa tohto výtvarného podujatia. Maľovať a vznášať sa štetcom nad dolinou, kochať sa nádherným teplým poobedňajškom až podvečerom. Škovránky, skrotený vetríček, baránky naháňajúce sa na skvostnej oblohe a JA s plátnom, pripraveným prijať moje myšlienky.

Mala.

"Akrylky budú fajn, budú pomerne rýchlo schnúť a tak naplním svoje predsavzatie namaľovať košické okolie na jedno sedenie." Myšlienka vcelku vábivá.

Po otvorení farieb ma farebná škála túb vôbec nenadchla, boli to ostré, krikľavé tóny, plagátovky, kde som márne hľadal aspoň približne tie, ktoré považujem za základ v oleji. Nuž, ale nové materiály, nové výzvy a poznania, myslel som si. Tak som miešal a miešal a výsledkom boli rozpatlané a spotrebované, zakalené, kávové farby. Nedobre. Skúšam na plátne. Farba však na štetci zázrakom vyschla a namiesto vláčneho ťahu to bolo vytieranie suchého štetca. Hoci plátno bolo šepsované aj dodatočne a nesavé, akrylové. Takže riedim. To zas farba vykvapkávala, silne pripomínala akvarel, až mi stekala po plátne. Keď na plátne pribúdali pokusné šmuhy, namiesto ťahov, už som vedel, že obraz nebude. A až keď úmerne na ňom pribúdali mušky a všeličo, čo lietalo z lúky a všeličo lietavé, skákavé a bodavé, čo si zvolilo moju hlavu za plochu hodnú skúmania, moja trpezlivosť sa skončila.

Ostal som verný olejkám.

UMIESTNENIE OBRAZU

Koľko ľudí toľko názorov, ale platia jednoduché pravidlá.

1. Obraz pre jeho vnímanie potrebuje nasvetlenie a správne nasvetlenie najlepšie zhora alebo zhora mierne zboku. Nemalo by odrážať lesk, preto musí byť pomerne plytké. Uplatňujú sa skôr reflektorové smerové svietidlá s farebnosťou denného svetla.
2. Obraz neumiestňujeme do slnečných lúčov.
3. Obraz by nemal byť rušený napríklad listami kvetov, knihami vázami a podobne.
4. Obraz potrebuje diváka a divák potrebuje obraz. Táto vzájomná súčinnosť potrebuje teda správne umiestnenie, polohu, vzdialenosť od diváka.
5. Obraz v bytovom interiéri by mal byť súčasťou kompozície steny a priestoru. Potrebuje svoj vzduch dookola. Vie sa kompozične pobiť či už farebnosťou, štýlom, technikou, so svojím okolím. Vo všeobecnosti, možno povedať, že olejomaľby, najmä pôsobiace historicky, alebo aj skutočne historické, majú svoju dôstojnosť a vo svojej blízkosti neznášajú konkurenciu, obzvlášť štýlovo inú.
6. Vôbec k sebe nepasujú oleje a grafiky, ak sa vyskytnú na jednej stene, či v poli pozorovateľa. Takéto riešenia potrebujú spojenie do skupín a dôsledné optické oddelenie. Je to akoby iná reč v jednom dialógu, bitka štýlov, hmotnosti.
7. Z hľadiska kompozície, obraz zarámovaný v hrubom ráme, pôsobí ťažko. Grafika je známa subtílnym rámovaním, vzhľadom k prevažujúcim čiarovým líniám v tejto technike. Olej v klasikom poňatí so svojimi farebnými plochami, škvrnami pôsobí opticky ťažko. Potrebuje aj viac priestoru. Opatrne, aby priestor nebol prepchatý.
8. Poloha obrazu výškovo sa vo všeobecnosti v bežnom interiéri určuje so stredom mierne pod horizontom očí stojaceho človeka a približe niečo nad nad horizontom očí pozorovateľa v sede. Staré a historické obrazy pasujú, najmä veľkoformátové, zavesené nad horizontom a s miernym previsom ku pozorovateľovi.
9. Odporúčam svoje kompozičné predstavy majiteľa obrazu najprv preskúšať na papieri, či prikladať lepenku či papier, prázdny rám a podobne vo veľkosti obrazu na stenu. Skúšať, mať predstavivosť, to je základ úspechu.
10. Žiaľ dnes obraz môže mať aj funkciu čisto dekoračnú bez hlbšieho zmyslu a vzťahu ku divákovi. Stretávame sa z obrazmi, či skôr digitálnymi kompozíciami, či fotkami zvolenými a ladeným iba na základe farebnosti interiéru.
11. Obraz pôsobí aj ako ďalší agresívny prvok moderného a príliš farebného interiéru. Rozbité motívy panorám krajín do rozrezaných tretín, nainštalované len podľa proporcií rezu obrazu nepovažujem za kľud v duši, ktorý by mal obraz vyvolávať.